Život Prešova
online
online
Š.BANE: Rezbárstvo po úpadku baníctva živilo stovky ľudí
05.05.2012 Banská Štiavnica
Štiavnické Bane 5. mája (TASR) - Svetovým prvenstvom, ktoré nemôže Štiavnickým Baniam nikto uprieť, je vznik prvej školy na výrobu detských hračiek – Rezbárskej školy. Vznikla v 80. rokoch 19. storočia pričinením významnej osobnosti miestneho duchovného a kultúrneho života, rímskokatolíckeho farára Jozefa Záhoru.
Keďže v druhej polovici devätnásteho storočia prežívalo baníctvo na Vindšachte krízu a ťažba rúd bola stále menej rentabilná a baníci nemali iné možnosti práce, využívali svoj voľný čas vyrezávaním figúrok, betlehemov, sošiek svätých a iných predmetov z dreva. Tieto ich schopnosti si všimol práve Záhora a snažil sa ich využiť na zlepšenie ich finančnej situácie. V apríli 1889 tak v obci vznikla prvá rezbáreň.
Podľa historičky Márie Čelkovej Záhora bol na našom území už v druhej polovici 19. storočia zakladateľom prvých sociálnych podnikov a v čase najväčšieho rozkvetu zamestnával v Štiavnických Baniach asi 400 ľudí.
Na tradíciu rezbárstva nadväzuje v obci od roku 2004 nové podujatie - Rezbársky deň. Vzniklo z podnetu vtedajšieho poslanca a dnešného starostu Stanislava Neuschla. "Tento rok, 28. júla, bude už deviaty ročník," hovorí. "Každý rok sa u nás vystrieda asi dvadsiatka aktívnych rezbárov, ktorí návštevníkom ponúkajú svoje práce a navyše tvoria aj drevené monumenty pre obec," dodal.
Takým je napríklad socha s názvom Svätá Barbora či monument Obec v dreve, kde sa na jednom kuse dreva odvíja história baníckej dediny. Dielo vytvorilo desať rezbárov, absolventov kurzu z neďalekého Kolpingovho domu, ktorý od roku 2007 spravuje cirkevné združenie Kolpingovo dielo na Slovensku.
"V budúcnosti by sme chceli, aby rezbári vytvorili aj drevené sochy našich slávnych rodákov a osobností, ktoré tu žili," pripomína starosta. Jedným z prvých by mal byť známy astrológ Maximilián Hell.
Keďže v druhej polovici devätnásteho storočia prežívalo baníctvo na Vindšachte krízu a ťažba rúd bola stále menej rentabilná a baníci nemali iné možnosti práce, využívali svoj voľný čas vyrezávaním figúrok, betlehemov, sošiek svätých a iných predmetov z dreva. Tieto ich schopnosti si všimol práve Záhora a snažil sa ich využiť na zlepšenie ich finančnej situácie. V apríli 1889 tak v obci vznikla prvá rezbáreň.
Podľa historičky Márie Čelkovej Záhora bol na našom území už v druhej polovici 19. storočia zakladateľom prvých sociálnych podnikov a v čase najväčšieho rozkvetu zamestnával v Štiavnických Baniach asi 400 ľudí.
Na tradíciu rezbárstva nadväzuje v obci od roku 2004 nové podujatie - Rezbársky deň. Vzniklo z podnetu vtedajšieho poslanca a dnešného starostu Stanislava Neuschla. "Tento rok, 28. júla, bude už deviaty ročník," hovorí. "Každý rok sa u nás vystrieda asi dvadsiatka aktívnych rezbárov, ktorí návštevníkom ponúkajú svoje práce a navyše tvoria aj drevené monumenty pre obec," dodal.
Takým je napríklad socha s názvom Svätá Barbora či monument Obec v dreve, kde sa na jednom kuse dreva odvíja história baníckej dediny. Dielo vytvorilo desať rezbárov, absolventov kurzu z neďalekého Kolpingovho domu, ktorý od roku 2007 spravuje cirkevné združenie Kolpingovo dielo na Slovensku.
"V budúcnosti by sme chceli, aby rezbári vytvorili aj drevené sochy našich slávnych rodákov a osobností, ktoré tu žili," pripomína starosta. Jedným z prvých by mal byť známy astrológ Maximilián Hell.
www.ZIVOTPO.sk
